Povesť z histórie horného Raslavického kaštieľa

Začiatkom storočia boli na Horniakoch pojmom slávne Raslavice, blízko poľských hraníc, pretože tri štvrtiny kraja sa tam chodilo do horného kaštieľa zabávať, jesť, piť, kartovať, sedem dní a noci v jednom kuse flámovať. Pohostinnosť kaštieľa Andraša Bána a jeho krásnej ženy bola povestná v ďalekých krajoch. Kaštieľ ležiaci medzi Prešovom a Bardejovom, bol najnavštevovanejší v Hornom Uhorsku. Stalo sa, že v roku 1814 sa v hlavnom meste Viedni zišli vládcovia Európy na veľkú poradu, ako by zneškodnili francúzskeho cisára Napoleona, ktorý už porazil všetkých a chcel zmeniť mapu sveta. Tejto porady sa zúčastnil aj Alexander l. ruský cár, ktorý bol najromantickejším vládcom. Po skončení veľkých porád, ktoré dejiny poznajú pod názvom Viedenský kongres, sa vládcovia rozlúčili a odišli do svojej krajiny. Aj cár Alexander išiel domov, ale cesta viedla cez Uhorsko do Holíča a v jeden podvečer cársky záprah so sprievodom zastavil v Raslaviciach na dvore kaštieľa Andráša Bána. Ten aj s manželkou privítal cára, spojenca cisára na schodoch kaštieľa vyzdobeného kobercami. Bánova pivnica a kuchyňa naservírovala v ten večer to najlepšie, popri pravom francúzskom šampanskom stálo na stole tokajské. Cára očarila mimoriadne krásna a vtipná domáca pani. Ráno po slávnostných raňajkách sa cár rozlúčil a domácej pani odovzdal v dvoch zamatových puzdrách krásny diamantový diadém ako malú odplatu za príjemné pohostinstvo v Raslaviciach a rozlúčil sa slovami: “Hoci čím môžem Vám byť v živote k službám pani, nezabudnem na vilu v Raslaviciach“. Asi za poldruha roka zomrel manžel krásnej pani Andáš Báno hrozným spôsobom. Našli ho zaduseného v pivnici kaštieľa. V tom čase bolo málo novín a spravodajská služba nebola taká ako dnes. A tak aj Andraša Báno pochovali za sústrasti celého Horného Uhorska bez toho, aby úrady urobili nejaké kroky v tejto záležitosti. Keď už odpočíval v hrobke začalo sa povrávať, že ho niekto zabil. Prešovský vicišpán vzniesol také obvinenie proti manželke, že nebolo pochybnosti o vražde. Súd vyniesol rozsudok smrti sťatím. Pani sa bezvýsledne bránila a napísala list cárovi Alexandrovi l. a ten si spomenul na sľub, ktorý jej dal. Hneď napísal svojmu spojencovi a priateľovi cisárovi Františkovi. O týždeň prišiel na šľachtický súd do Prešova úradný odkaz, v ktorom rakúsky cisár a maďarský kráľ rozhodol o milosti a celý proces aj s dokladmi má byť zničený. Tak ďaleko siahala vtedy ruka cára všetkých Rusov.

V 20 - tých rokoch zložila pani vdovský závoj a stala sa pani Hedryovou. Vtom čase zomiera jeden obchodník, ktorý kedysi slúžil vo viacerých rodinách a na smrteľnej posteli sa priznáva spovedníkovi, že zabil svojho bývalého pána, zadusil ho v pivnici a zviedol vraždu na svoju pani. Dodal, že zo zatratenia ju zachránil ruský cár. Pre tohto človeka by bola šľachtická pani utrpela ponižujúcu smrť. Z diadému darovaného cárom sa zachoval už len spodná časť. Vrchnú časť niektorý potomok v núdzi založil a tam u úžerníka sa aj stratila.