Kedysi dávno pradávno pred založením hradu Lietava sídlil na kopci slovanský kmeň. Na vrchole kopca si postavili sväticu s menom Bosnica. Túto sväticu zdobili drevené pomaľované a vyrezávané sošky. V strede bol voz z rýdzeho zlata spolu so zapriahnutými labuťami a holubicami. V tomto voze stála krásna deva so zlatistými vlasmi spolu s korunkou s myrtou a ružami. Z jej srdca vystreľovali ohnivé žeravé lúče. V ľavej ruke mala diamantový glóbus a v pravej ruke jablko. Za Bosnicou boli ďalšie štyri devy a to : Dzeva, Lada, Siva, Milostky. V blízkosti svätíc bol potok, ktoré za horúcich dni bohyne obetovali kvetinové vence, ražné a pšeničné klasy a medovú vodu. Na mieste sídla slovanského kmeňa postavili katolícky kostol.
Ďalšia povesť o Lietave
Divokí Tatári pustošili rozsiahle oblasti Uhorska a dostali sa až k Lietave. Obyvatelia Lietavy sa pred Tatármi schovali s farárom do kostola no oni ich chceli ušetriť vylákali ich von a tam ich mučili. Ak sa vzdajú svojej katolíckej viery budú slobodný. No lietavčania po vypočutí farára to odmietli a tak ich tatári zhodili z vrchu na ostré koly. Nakoniec hodili aj farára no on náhle zmizol. Tatári sa čudovali a mali strach kde zrazu zmizol farár a tak sa radšej dali na útek. Farár sa chytil o hustý krík, ktorý ho zároveň aj skryl. Pozostalí lietavčania ho zachránili pomocou povrazov a hákov.